Netusim co sa to so mnou porobilo no stalo sa. Ked ja som isla makat do tovarne aby som si zarobila na VŠ.
Som velmi nespolocenska, vystrasena pred ludmi, mozno az socialnafobia co ja viem. V spolocnosti novych ludi sa citim hrozne zle, nemam jamaratky, som stale doma bleda ako stena. Nam yzkostnu povahu. Som s tymto robotnikom isla na pohovor. Ma 37. Velmi sa mi na nom paci ze aj ked je karierne luzer je velmi v pohode, taky uvolneny. Ja som ako vystrasena korist. Oboch nas prijali. Nevedela som sa v tej velkej tovarni orientovat, hanbila som sa ho nieco opytat aby som tam orezila. Hovorila som k nemu so strachom v hlase a velminpotichu. Casom som mu zacala doverovat a osmelila som sa. Vsetko mi vzdy vysvetlil. Moc sa mi pacilo ze ma totalne bez postrannych umyslov ochranoval ored ciganmi a cudzincami, ze kedvsavich bojim, nech robim pri nom. On uplne v pohodickr, nikdy sa ma nevhidne ani neditkol. Usmial sa na mna. On mi savalbpocit ochrany a pohody. Postupnebsom si ho oblubila a zacalo mi vadit ze si nikdy nic nedovoli. Paradixne. Aspin dotyk na ruku, chrbat. Ved nie som tucna, ale mlada blondinka. Tak co sa deje? Uplne som pri nom zabudla ze mam frajera, ani som nevedela ze existuje. Vadilo mi ze si nevypytal na mna cislo, ked neprisiel do roboty. Raz som neodolala a ked sme malu v polovici zmeny polhodinovu prestavku som ho zavuedla do skladu, vymyslela som si, ze nas tam poslala veduca nieco poriesit. Do tej casti fabriky nikto nechodil, bol to nepouzivany sklad, stara odstavena budova mimo tovaren. Ja som ho tam zviedla. Strasne som to chcela. Byt jeho. Zazitctovtu a teraz. |
| NevernaIntrovertka |
 21 |
|
|
38 